Meditácia ako druh oslobodenia

Už od pradávna sa človek snaží zistiť či existuje Boh a aký má s ním vzťah. Nie vždy sa o to ľudia snažili rovnakým spôsobom. V dávnych dobách stá tisíce rokov starých bola na to určená meditácia. Potom sa o to ľudia pokúšali honosnými obeťami, v ktorých ponúkali veľké bohatstvo. Neskôr sa človek snaží o priblíženie sa k Bohu formou uctievania a modlenia v chrámoch a spievaním svätých mien. Meditácia je sústredený a usmernený tok myšlienok na konkrétnu vec, hodnotu, alebo osobu. Každý – kto sa pokúsil niekedy koncentrovať svoje myšlienky – zistil, že to nie je jednoduché. Je to ako keď chcete aby neposedné dieťa bolo pozorné, alebo ako keď zjete citrón a snažíte sa tváriť prirodzene.
Tým faktorom, ktorý nás rozrušuje pri meditácii – pri koncentrácii našich myšlienok – sú naše zmysly (oči, nos, uši, jazyk atď..). Každý, kto dokáže ovládnuť potrebu svojho jazyka, očí atď. – je pri koncentrovaní svojich myšlienok menej rozrušený. Predstavme si, že stojíme pred dôležitou maturitnou skúškou a zrazu zacítime príjemnú vôňu, alebo uvidíme z okna slobodne sa usmievajúcich mladých ľudí. Naša koncentrácia na skúšku sa dočasne preruší a sme do nejakej miery ovplyvnení týmto zážitkom. To ako nás to ovplyvní sa nedá generalizovať a globálne vyhodnocovať, záleží to na tom, do akej miery sme silní mať pod kontrolou svoje falošné ego a nenechať sa ním rozrušovať. Faktom však ostáva, že nás to na moment ovplyvnilo a my sme na meditáciu – koncentráciu, na našu maturitnú skúšku na chvíľu zabudli. Meditácia o Bohu je niečo podobné. Samotná meditácia sa nemusí odohrávať iba na jemnej úrovni nášho jednania, čiže v mysli. Za meditáciu môžeme považovať aj samotnú činnosť, alebo aj to keď chápeme prečo konkrétnu činnosť vykonávame. Meditovať môžeme o čomkoľvek, cieľom by však malo byť nestrácať čas a sústrediť sa pri tom na to, čo je pre nás najpodstatnejšie. Ak si myslíme, že náš život sa nezaobíde bez nového auta, tak začneme plánovať ako to dosiahnuť, aby sme ho kúpili, alebo nejako inak si ho zaobstarali. Všetky náležité kroky, ktoré tomu podriadime, či už myslenie, alebo konanie v tomto smere – je meditácia. Ako už bolo spomenuté, nemali by sme strácať čas, a preto by sme si mali byť vedomí toho, čo je pre nás v živote najdôležitejšie a tomu podriadiť našu koncentráciu, vedomie a samotnú činnosť.
Vo vaišnavskej tradícii je doporučený spôsob meditácie pre tento vek spievanie Hare Krišna mahámantry viz. blog Mantra Meditácia.
Každý človek, ktorý hľadá svoje šťastie vynakladá týmto smerom aktivity či už len na jemnej úrovni – v mysli, alebo aj na hrubej – fyzicky. Mali by sme vedieť, že cieľom nášho života nie je urobiť sa dokonale šťastným vo forme hmotného pôžitku, ani v tomto smere robiť šťastných druhých. Cieľom nášho života je pochopiť kto sme, prečo tu sme a ak existuje Boh aký je náš vzťah s ním. Toto všetko môžeme robiť popri našom zamestnaní a zavedenom štýle života, alebo sa tejto meditácii odovzdáme úplne a pôjdeme po tejto ceste 24 hodín denne 7 dní v týždni. Je to na každom z nás, a preto každý rôzne prechádza týmito meditáciami a procesom transformácie ustráchaného, zneisteného, bezmocného ega k vedomej existencii slobodne sa rozhodujúcej bytosti, ktorá je posilnená v zodpovednosti za svoj život.