Šrí Šrímad A.C. Bhaktivedanta Svámi Prabhupáda

Zakladateľ – áčarya – Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu

Abhaya Caraṇāravinda Bhakti-Vedanta Svámí Prabhupáda / 01.9.1896 – 14.11.1977 /

O jeho príchode sa písalo v zjavených textoch desiatky rokov pred tým ako sa narodil. Narodil sa v aristokratickej rodine v Kalkate 1. septembra 1896, deň po Janmaštami /dátum narodenia Krišnu, jeden z najvýznamnejších festivalov/ v skromnom dome v Kalkate. Dostal meno Abhay Charan, „ten, ktorý je nebojácny a uchýlil sa k nohám Krišnu“. Keďže sa narodil v deň Nandotsavy /oslava Nandy, Krišnovho otca/, volali ho tiež Nandulāl. Jeho rodičia, Sriman Gour Mohan De a Srimati Rajani De, boli oddanými vaišnavami.
Od samého zrodenia sa u neho manifestovali črty, ktoré poukazovali na zrodenie veľkého oddaného Najvyššieho Pána.
Predtým, ako si v roku 1950 osvojil život vanaprastha /život v odriekaní/ bol ženatý, mal deti a vlastnil malý farmaceutický podnik.
Keď raz Šríla Prabhupad išiel kázať o vaišnavizme, jeho manželka predala jeho rukopis predajcovi kníh výmenou za čaj. Po spoločnom rozhovore potom v hneve povedala, že má radšej čaj ako jeho. Šríla Prabhupáda sa veľmi snažil presvedčiť svoju manželku, aby mu pomáhala pri misii počas jeho života v domácnosti až do roku 1950, ale jeho manželka nemala záujem. Šríla Prabhuphada bol dychtivý splniť pokyny svojho duchovného majstra, pokyny v dávaní tohto úžasného daru božského vedomia Krišna vedomia ľudstvu. Želal si, aby všetky duše sveta mohli dostať úľavu od bolesti a utrpenia. Jedného dňa sa preto rozhodol odísť z domova a svoj život zasvätil ľudstvu.
V roku 1922 sa prvýkrát stretol so svojím duchovným učiteľom Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakurom v Prayagu. Bol ním požiadaný, aby šíriť posolstvo Čaitanju Maháprabhua v angličtine. V roku 1933 sa stal formálne iniciovaným žiakom Bhaktisiddhāntu Sarasvatiho a v roku 1944 začal publikáciu s názvom Návrat k Bohu, pre ktorú bol spisovateľ, výtvarník, vydavateľ, editor, redaktor a distribútor. V roku 1947 spoločnosť Gaudiya Vaishnava uznala jeho štipendium titulom Bhaktivedanta čo znamená „ten, kto si uvedomil, že oddaná služba Najvyššiemu Pánovi je koniec všetkého poznania“. Táto jeho časť života bola veľká predpríprava na najväčšie dielo, ktoré mal vo svojom živote vykonať a prečo bol Najvyšším Pánom poslaný na túto planétu a to rozšírenie Krišna vedomia do celého sveta. V roku 1965 odplával do USA a pár rokov na to začína zakladať svoje prvé centrá v Los Angeles, New Yorku, Bostone atď. Vo svojích 70 tich rokoch bol na všetko úplne sám, a preto je nepochybne najväčším prekvapením toho – ako to všetko dokázal.
Šríla Prabhupád založil stovky chrámov, zasvätil tisícky žiakov a napísal viac kníh ako Shakespear. Jeho knihy boli preložené prakticky do všetkých svetových jazykov. Knihy Bhaktivedanty Swamiho sa považujú za jeden z najvýznamnejších príspevkov ľudstvu. Počas posledných dvanástich rokov svojho života preložil viac ako šesťdesiat zväzkov klasických védskych textov ako napr. Šrímad Bhágavatam, Bhagavad Gíta, Čaitania Čaritámrita.
Členovia ISKCON-u na jeho pamiatku postavili niekoľko jeho pamätných samádhi /svätyne/, z ktorých najväčší je v Mayapure a Vrindavane v Indii. Samádhi Šrílu Prabhupádu bolo navrhnuté a skonštruované oddanými komunity nového Vrindávanu a venované 2. septembra 1979.